Fínske lekcie

Autor: Igor André | 24.11.2016 o 21:01 | (upravené 24.11.2016 o 22:08) Karma článku: 7,29 | Prečítané:  2357x

Fínsky model vzdelávania sa stal celosvetovou značkou. Je však nemožné replikovať ho v iných krajinách. Skúsme sa ale inšpirovať tým, ako uvažujú a konajú fínske elity, ktoré majú na starosti vzdelávanie - budúcnosť krajiny.    

Koncom októbra sa na konferencii TeachForAll v Blagoevgrade v Bulharsku stretli zástupcovia z takmer 50 krajín zo všetkých kontinentov sveta s najrôznejším historickým, kultúrnym a náboženským pozadím. Sledovali spoločný cieľ: aby raz všetky deti mali vzdelanie, ktoré im dá šancu v živote uspieť.

Líderstvo pre pozitívnu zmenu

Konferencie sa zúčastnil aj významný fínsky vzdelávací expert a inovátor Saku Tuominen.  Inšpiratívnosť  jeho prezentácií spočívala v konkrétnych charakteristikách líderstva – uchopenie problému cez jeho podstatu, schopnosť podriadiť svoje ego spoločnému cieľu, odvaha riskovať a pokorné globálne sebavedomie. Tieto charakteristiky Saku preukázal cez dve prezentácie. V prvej sa zameral na globálny kontext vzdelávania, v druhej načrtol fínsky model a jeho smerovanie do budúcnosti.

Začal tým, že si odpovedal na základnú otázku: „Aký je zmysel vzdelávania?“ Odpoveď preložená do slovenčiny by znela: „Zmysel vzdelávania je, aby sme pomáhali deťom rozkvitať(použil slovíčko „flourish“)  po všetkých stránkach bez ohľadu na okolnosti, v akých sa nachádzajú “. Tejto odpovedi musí byť podriadený celý vzdelávací systém. Ak teda dnes vieme predpovedať, že do roku 2030 nebudú existovať dve miliardy pracovných pozícií, ktoré sú tu dnes, aké zručnosti a schopnosti musíme pestovať u detí, aby boli schopné obstáť a uspieť vo svete, v ktorom budú pracovať s technológiami, ktoré sa ešte dnes ani nevymysleli? Ak je jedinou istotou neistota, aký jedinec v tomto svete obstojí?

Saku prezentoval desať zručností, ktoré budú kľúčové pre najbližšiu dekádu. Dali by sa zhrnúť do štyroch väčších celkov: schopnosť riešiť komplexné problémy, kritické myslenie, emocionálna inteligencia a kognitívna flexibilita. Jeho líderská schopnosť správne uchopiť podstatu problému a od nej sa odraziť spočíva v tom, že začína na konci. Začína niekde v roku 2030, kde si predstaví dieťa, ktoré pracuje s technológiami, ktoré ešte ani neboli vymyslené a žije v zásadne odlišnej štruktúre ekonomiky. Keď vieme, akými zručnosťami a schopnosťami by mali tieto deti oplývať, až potom môžeme rozvíjať návrhy, ako to dosiahneme.

Pokorné globálne sebavedomie  prejavil Tuominen tom, že vo Fínsku, ktoré má takmer totožný počet obyvateľov ako Slovensko, vznikajú projekty, ktoré majú ambíciu slúžiť celému svetu, ale zároveň sú ochotné nechať sa inšpirovať múdrosťou z iných končín sveta. Takým je projekt HundrED, ktorý ponúka celému svetu zadarmo sto najlepších fínskych a globálnych vzdelávacích inovácií a taktiež vízie sto vzdelávacích expertov z celého sveta.

Fínsky príbeh

Ešte úchvatnejšie bolo počúvať o situácii vo Fínsku. Je všeobecne známe, že veľká reforma vzdelávacieho systému začala vo Fínsku v 70-tych rokoch minulého storočia. Do roku 1999, teda zhruba 20 rokov po zahájení reformy, o fínskom vzdelávacom modeli nikto nič nevedel a ani nepotreboval vedieť. To bol však prelomový rok, v ktorom sa Fínsko prvýkrát ocitlo na čele krajín OECD v testovaní PISA. Táto dominancia trvala 10 rokov, v roku 2009 Fínsko zaznamenalo mierny prepad, ale stále ostávalo v prvej desiatke krajín s najlepšími výsledkami.

V dekáde 1999-2009 sa stalo Fínsko v oblasti vzdelávania niečím, ako je dnes u nás Spišský Hrhov v komplexnom prístupe k riešeniu inklúzie Rómov. Politici a experti na vzdelávanie z celého sveta si podávali kľučky na fínskom ministerstve, brázdili mestské i vidiecke školy po celej krajine a snažili sa čo najlepšie zdokumentovať fínsky model, nájsť ten „svätý grál“, ktorý by si priniesli domov a ním transformovali svoj vzdelávací systém.

 Paradox fínskeho úspechu však spočíval v tom, že sa udial len tak mimochodom. Fíni ako kultúrne silne rovnostársky založená spoločnosť chceli mať školstvo, v ktorom bude priemerná kvalita a úroveň všetkých základných škôl veľmi vysoká s tým rizikom, že pravdepodobne nebudú mať excelentné školy v svetovom meradle. Tento stav dosiahli tým, ako hovorí Saku, že „vo Fínsku niet zlých učiteľov.“ Sebavedome prehlasuje, že všetci učitelia sa cítia výborne v školskom prostredí, učiteľská profesia je najžiadanejšia spomedzi všetkých vysokoškolských smerov. Platy síce nedosahujú takú úroveň ako niektoré odvetvia v súkromnom sektore, ale pre inteligentného, kreatívneho  a cieľavedomého mladého človeka je kľúčová autonómia a dôvera, ktorú v tomto systéme smie požívať.

Vo Fínsku aj z týchto dôvodov neexistuje štandardizované testovanie. Už z tohto popisu vidíme, že je veľmi náročné automaticky prenášať model, ktorý tak veľmi úzko súvisí s lokálnou kultúrou v najširšom zmysle slova. To, čo sa ale dá naučiť, je prístup k riešeniu spoločenských výziev, ktorý v sebe obsahuje štyri líderské charakteristiky, uvedené vyššie.

Paradox inovácie     

Na príklade firmy Nokia, ktorá bola fínskym rodinným striebrom, ukázal Saku podstatu paradoxu inovácií. Nokia sa ešte začiatkom nultých rokov stala neohrozeným svetovým lídrom na trhu mobilných telefónov. Keďže obchod s tlačidlovými telefónmi šiel stále dobre, lídri Nokie nenabrali odvahu, aby priniesli na trh zásadnú inováciu  (telefón s dotykovým displejom), i keď už mali vyrobený prototyp. Vieme, ako nakoniec Nokia dopadla. Zaspala dobu nástupu dotykových telefónov a bola absolútne prevalcovaná svojou konkurenciou z USA a Ázie. 

Paradox inovácie hovorí o tom, že veci treba meniť a inovovať ešte v čase, keď fungujú stále dobre. Tento princíp vztiahol na vzdelávací systém. Aj keď funguje stále výborne, Fíni si  vytvorili pri ministerstve školstva tím odborníkov, ktorý pripravuje reformu vzdelávania pre dekádu 2020- 2030. Tento tím a spolu s ním aj kľúčoví politickí decízori sa zhodli na tom, že výsledky v PISA nie sú podstatné, pretože merajú iba tri oblasti: čitateľskú, matematickú a vedeckú gramotnosť. PISA nedokáže zmerať komplexný rozvoj detí, ktoré sa vzdelávajú v projektovom type vzdelávania, teda akomsi medzipredmetovom systéme výučby. Fínske elity o tom majú veľa pochybností, už teraz vedia, že to vyvolá aj mierny chaos, ale napriek tomu sa zhodli na tom, že to treba spustiť.           

Celá reforma sleduje štyri ciele. Po prvé, zachovať svetovú úroveň vzdelávacieho systému a to predovšetkým inšpiráciami zo zahraničia. Po druhé, vytvoriť systém v čo najväčšej možnej miere zameraný na potreby dieťaťa. Po tretie, uchovať si najlepších učiteľov na svete cez prostredie dôvery a autonómie. A nakoniec, zvýšiť kooperáciu medzi učiteľmi navzájom, medzi školami a ostatným svetom (zdatnejší učitelia v digitálnych technológiách sú už dnes koučami iných učiteľov, ktorí majú v týchto zručnostiach nedostatky).

Problém našich elít

Pri prednáškach Tuominena som si uvedomil, čo je podľa mojej mienky naozajstným slovenským špecifikom. Je to akási nezrelosť slovenských politických a intelektuálnych elít, čo sa v úplnej nahote prejavuje aj v momentálnom diskurze a duplicitných iniciatívach pri reforme slovenského vzdelávacieho systému. Len si trochu zhrňme, čo sa v tejto oblasti udialo u nás za posledný mesiac:

Tím skúsených odborníkov, ktorých minister školstva poveril asi pred pol rokom, aby dali dokopy akúsi cestovnú mapu pre reformu vzdelávacieho systému na najbližších desať rokov, zverejňuje tento materiál. Dokument je vonku a hneď čelí zásadnej kritike od bývalého ministra školstva a to ako na obsah, tak i na osoby, ktoré ho tvorili. Popri tom verejnosť oboznámi so svojimi zápiskami z dôb ministrovania, ktoré predkladá ako konkurenčný materiál k Národnému programu rozvoja výchovy a vzdelávania. O pár týždňov na to organizuje vo veľkom štýle tlačovku bývalý niekoľkonásobný minister financií, dnes poradca ukrajinského premiéra a šéf slovenského think-tanku, o vízii vzdelávania na Slovensku, ktorá „má dať rozum“. Podstata tejto veľmi všeobecnej vízie do roku 2040 sa nijako neodlišuje od oveľa podrobnejšie rozpracovaného národného programu.

Mám pocit, že Slovensko stagnuje v mnohým oblastiach kvôli tomuto súpereniu eg elít. Ako malá krajina máme veľký počet tvorivých, inovatívnych a schopných ľudí, ale nevieme podriadiť svoje egá a spojiť sily pre vyšší cieľ, ktorý našu krajinu posunie vpred. Existuje dnes na Slovensku pálčivejšia téma, kde treba spájať sily, ako vzdelávanie?  Je úplne zrejmé, že by nebolo správne bezmyšlienkovite replikovať aspekty fínskeho modelu vzdelávania. Môže sa zdať príliš technický a pragmatický a je v ňom menej akcentu na rozvíjanie charakteru dieťaťa. Určite sa však môžeme poučiť z toho, ako k zásadným zmenám najdôležitejšieho systému z hľadiska budúcnosti štátu pristupujú fínske elity. Fíni nám ukazujú, že ak sa elity vedia podriadiť spoločnému cieľu, majú odvahu riskovať, môžu krajinu posunúť do roly globálneho hráča. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Keď sa raz prezident príde spýtať, čo by mali robiť

Spýtala som sa, čo by chcel a on povedal, aby neboli bezdomovci. Prihlásil sa ku Kollárovi do strany, lebo si myslel, že tam sa to podarí.

EKONOMIKA

Slovenské elektrárne prehrali boj o Gabčíkovo

Ústavný súd odmietol sťažnosť voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu.


Už ste čítali?