reklama

Šuňava a Jákobov zápas

Miro Pollák, neúnavný výmyselník, spišský občiansky aktivista, mi pred pár dňami s jeho povestnou iskrou v oku nadšene zvestoval, že sa dozvedel o neuveriteľnom úkaze.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V podstate to bola návnada na novú knihu, ktorá vyjde v jeho občianskom združení a zároveň vydavateľstve Krásny Spiš. (Mimochodom, ak niekto robí z vody Coca-colu, tak je to určite Miro Pollák s jeho „vydavateľstvom“. A to ešte možno z dažďovej. Ale o tom inokedy.)

Vraj teda v Šuňave, podtatranskej dedine pri Štrbe, existuje kostol, kde hrana hrebeňa sedlovej strechy rozhoduje o diametrálne odlišnom osude dažďovej kvapky. Doslova povedané, ak sa gravitáciou a inými prírodnými silami preklopí na ľavú stranu, rína ju zvedie do potoka, ktorý nakoniec skončí v Čiernom mori. Naopak, ak sa tými istými faktormi prikloní na pravú stranu, postupným splývaním menšieho toku s väčším, skončí napokon v Baltskom mori. Hneď ako to dopovedal, so zimomriavkami na tele sme si vymenili úsmevy užasnutých detí. Už vedel, že sa tam pôjdem pozrieť, rovnako ako som sa po jeho odporúčaní bol pozrieť na miesto, kde pramení Hornád. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Šuňavský kostol je pre niekoho dokonalou paralelou ľudského života. O našom osude rozhoduje železná klietka „štrukturálnych faktorov“, „socio-ekonomické pozadie rodiny“ a náhoda. Okamžite sa mi to prepojilo s archetypálnou debatou, ktorú som viedol niekoľko dní predtým s mojou rómskou kolegyňou v programe Omama, ktorú zastrešuje občianske združenie Cesta von. Táto osoba, nazvime ju Janka, sa ma vehementne snažila presvedčiť, že jej zatiaľ relatívne úspešný životný príbeh mladej rómskej ženy a matky dvoch detí žijúcej v rómskej komunite na okraji obce s pomerne vysokým životným štandardom, je dielom náhody. Ak by nestretla náhodou osobu A, tak nezíska pozíciu B. Ak by nestretla osobu C, tak tá ju nezoberie na školenie, kde sa spozná s osobou D, ktorá jej dá možnosť byť v projekte E. Reťazenie týchto udalostí spojených s ponukou pestrej palety životných šancí pripisuje náhode v podobe prvého stretnutia s osobou A. Na mojom stole leží kniha o rómskej spisovateľke Elene Lackovej, prvej rómskej vysokoškolsky vzdelanej žene na území dnešného Slovenska. Jej názov je „Narodila som sa pod šťastnou hviezdou“, čo v rómskom metanaratíve opäť zvýrazňuje moment „šťastia“ a „náhody“, ak chcú v živote niečo dosiahnuť. Nech mi je odpustené, ale ak som niečo vo svojom živote prijal ako poslanie, tak je to vytrvalý odpor voči tomuto fatalistickému nastaveniu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak je kvapka vody metafora na jeden ľudský život a Baltské/Čierne more jeho konečnou zastávkou, tak všetko, na čom záleží, je tá „aktivita“ kvapky na svojej púti k ústiu mora. Áno, trajektória do Baltského a Čierneho mora majú rôznu povahu, ale na našu činorodosť by to nemalo mať žiadny vplyv. Preto, životná cesta pani Lackovej mi namiesto „ochrany šťastnej hviezdy“ evokuje nebezpečnú púť mágov z východu za hviezdou, ktorá mala pre nich takú hodnotu, že všetko ostatné išlo bokom. Škoda, že sa s ňou už o tom nedá porozprávať.

Príbeh mojej kolegyne aj pani Lackovej mi oveľa viacej pripomína príbehy, z ktorých čerpá naša civilizácia silu už tisícročia. Pripomína mi to tajomné abstraktné slová Ježiša Nazaretského „klopte a otvorí sa vám“, plasticky stvárnené vo víťaznom zápase Jákoba (otca izraelského národa) s neznámym Božím mužom, ktorého sa nechcel pustiť, dokým mu nedal požehnanie. Toto odhodlanie a viera ho síce „stáli“ doživotné krívanie kvôli poškodenému bedrovému kĺbu, ale čo to znamená v porovnaní s tým, ako sa odvtedy uberali dejiny židovského národa? Naša viera, naše odhodlanie, naša vytrvalosť a pracovitosť nás v živote budú stáť možno aj väčšie obety ako fyzické krívanie, ale čo to je v porovnaní s presvedčením, že sme prežili zmysluplný život? A ak nám v tom majú pomôcť „rozprávky“ alebo „bájky“ ako kontra-naratívy fatalistickej odovzdanosti, tak nekonečná vďaka tým múdrym „bájkarom“ za ne! 

Igor André

Igor André

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  72x

Som rád na ceste, kde sa križuje viacero svetov. Od roku 2011 sa venujem prepájaniu rómsko-nerómskeho sveta. Najskôr ako koordinátor pre oblasť vzdelávania na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a potom ako pracovník mimovládnej organizácie zaoberajúcej sa problematikou desegregácie rómskych žiakov v školskom systéme. Vďaka programu Teach for Slovakia som si splnil svoj sen, a tak zavŕšil svoju atypickú trajektóriu - od úradníckych pracovných stolov ku školským laviciam. V septembri 2014 som teda nastúpil ako učiteľ na základnej škole v Nálepkove, kde sa učím veľmi veľa o sebe, o deťoch a o fungovaní systému zdola. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu